Po rokoch: 10. kapitola-Znova doma

15. ledna 2009 v 15:20 | Dada |  1. Séria
No konečne je nový diel XD Som nemohla skôr lebo včera aj predvčerom som ledva napísala články čo som sa len učila. To je strašné samé písomky máme a už mi to leze na nervy. Budem mať aj nejaké dve dvojky na vysvečku čo ješkoda, ale mi všetci vravia, že keď som na gympli tak je to normálne. No s5 k dielu. Bude to 10 kapitola takže už len 5 a bude koniec. A možno ma zabijete, ale nemáte ako čo je výhoda pre mňa lebo som to posunula o tri roky XD Takže teraz ajú 15 alebo 16. Keby niečo tak mali misie atď. Musela som to spraviť lebo 12. ročných som párovať nemohla. Teda mohla, ale bolo by to divné. Ešte by som chcela povedať že píšte komenty bo tie fakt potrebujem XD No už končím... dúfam, žesa bude páčiť XD





******************Po troch rokoch*********************


Za tie tri roky sa toho veľa zmenilo. Lin trénovala aby bola čoraz silnejšia a silnejšia. Tým päť bol jeden s najlepších tímov v Konohe. Chceli ich dať do ANBU ale už si tak privykli na boj spolu že ponuku neprijali. Jedného dňa(nebol moc krásny a slnečný už duplom ne.) prišla Sakura do izby Lin .

"Mami čo sa stalo?"

"Zajtra je 25 augusta. Tvoja stará mama mi poslala správu že bude výročný pohreb tvojho otca. Už je to 5 rokov. Čo keby sme tam všetci šli?"

"Kto znemená to všetci? "

"No všetci."

"Celé mesto?"

"Liny, pokoj. Nie celé mesto. Iba priatelia. "

"O.K. Kedy by sme teda vyrazili?"

"Za hodinu ideme."

"Zase sa baliť." Povzdychla si Lin ked jej mama vyšla z izby.


********************po hodine*********************


"Lin kde máš kufor?"

"Ktorý? Jeden má Kakaši, druhý tvoj budúci manžílek a tretí má... počkaj kuknem sa .... jáj Yosh."

"A Nina?"

"Netuším!"

"Pod už dole."

"No jo. "

Za päť minút bola dole. Mala čierne nohavice pod kolená, čierne tenisky, čierne tričko okolo krku, čiernu čelenku, čiernu gumičku, čierne ponožky a na spodné prádlo sa vybodnem. Plus slnečné okuliare. To ste si asi domysleli že čierne.

"Sadni." Povedala Sakura a Amira ako správne vycvičený pes si sadla.

"Jak psovi. Ami je toho svedkom. Pocítila to na vlastnej koži." Povedala Lin ked sa prestala smiať.

"Sadni si už do toho auta."

"Mami? Ešte jedna otázka. Pôjdeme najprv za ockom? Prosím. " spýtala sa.

"Jasné." Sadli si do auta. Ked prišli na "cintorín." Liny vystúpila. Prešla pod živý plot a ocitla sa na útese. Všetci šli za ňou. Dnu sa ísť ale neodvážili. Lin pristúpila k hrobu. Mal obrovský náhrobný kameň. Bol to kríž. Na ňom boli vyryté údaje. Meno, dátum narodenia a dátum úmrtia. Lin odtrhla dve ruže. Jednu čiernu a druhú krvavo červenú. Pristúpila k hrobu a ruže položila na hrob tak že jedna prekrývala druhú. Hrob bol celkovo z mramoru. Čierny mramor dodával tomuto miestu trúchlivú atmosféru. Na okrajoch bol asi meter vysoký plot natretý na čierno. Okolo hrobu čierne a červené ruže.

"Ocko..." zašepkala, "je to už tak strašne dávno. Nebola som tu celé tri roky. Myslím že som sa zmenila. Z toho bláznivého, drzého dievčatka na skoro dospelého človeka. Hoci k dospelosti mi ešte veľa chýba. Našla som si priateľov. Sú skvelý. Mama si našla nového manžela. Je to môj skutočný ocko. Ale ty ním budeš vždy tiež. Chýbalo mi to tu. Tam je tiež pekne ale nie ako tu. Možno že tie spomienky vo mne vyvolávajú pocit dokonalosti. Každé miesto. Každý strom. Všetko. Zajtra prídem znova. Zatiaľ ahoj." Povedala. Priložila si dlaň k puse. Dala na ňu pusu a pritisla ju k otcovmu menu na náhrobnom kameni. Pomaly sa postavila a prešla k okraju útesu. Pozrela sa na ten výhľad. Pozrela sa a odišla.

"Môžeme ísť." povedala. Za necelú pol hodinu prišli k palácu. Tam čakali zástupy ľudí. Kričali, jačali, tešili sa. Vyšli sme z auta. Fotili nás.

"Ako vždy. Nikto by nepovedal že si na teba ešte pamätajú. "

Povedala Lin.

"Lin, Nina!" kričala stará mama hneď ako vošli do hradu.

"Babí. Ako sa máš?" vykríkla Lin

"Stará mama." Vykríkla aj Nina. Pomaly ju objali okolo krku.

"Poďte do salónu. Tam sa môžeme v klude pozhovárať." Povedala stará mama a viedla ich zložitými chodbami hradu ktoré Lin a Nina tak dôkladne poznali.

"Domov, sladký domov." poznamenala Nina.

"Princezná Liny. Kto by povedal že sa ešte vrátite." Povedal hlas, ktorý poznala veľmi dobre.

"Marcus!" vykríkla Lin. Pustila kabelku a vletela mu do náručia.

Ked sa prestali objímať Lin povedala. "To je Marcus. Alebo..."

"Mark." Vykríkla Nina, ktorá sa vrátila z WC- ka. A hodila sa mu okolo krku.

"Alebo."

""Princezná Nina. Aj vy ste sa uráčili prísť."

"Už pome. "

"Kto to je?" spýtal sa Yoh. Nikto mu nevedel odpovedať. Aspoň tí nie čo tú otázku počuli. Sakura a Tenten boli vpredu a Lin a Nina zavesené na Markovi. Pomaly sa blížili to salóniku. Posadali si do kresiel a stará mama začala vysvetľovať nejaké tie veci ohľadne pohrebu. Keď skončila Lin sa zívlo.

"Koľko je hodín?" spýtala sa.

"Okolo deviatej prečo?" odpovedala Nina.

"Som unavená. Asi sa pôjdem umyť." Povedala a vybrala svoj kufor z hromady kufrov nahádzaných pod schodmi. Pomaly sa vybrala hore schodmi vláčiac za sebou svoj obrovský kufor.


 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Mikami-chan - tvoje SB-nko, ktoré ťa má mooocko rádo ^.^ Mikami-chan - tvoje SB-nko, ktoré ťa má mooocko rádo ^.^ | Web | 15. ledna 2009 v 20:00 | Reagovat

suprovy dielik! uz sa tesim na dalsi... a celkom sa mi to paci aj takto posunute =)

2 Midori Yoshi Midori Yoshi | Web | 15. ledna 2009 v 20:41 | Reagovat

dobre to je posunute:D:D:Dsuper diel:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.